Ahoj, som Daniela.
Vždy ma bavili ručné práce a tvorenie. Pred takmer tromi rokmi som sa rozhodla skúsiť kresliť. Dlho som bola presvedčená, že kresliť jednoducho neviem, iba som hľadala relax. A potom som zistila, že možno vo mne celý ten čas driemal malý talent... len sa hanbil vyliezť na svet.

Kreslenie ma úplne pohltilo. Každým obrázkom som sa niečo nové naučila a ani neviem ako, vedela som pri ňom stráviť celé hodiny. Bol to môj malý únik do inej dimenzie, kde čas prestal existovať.

Lenže časom mi ani to nestačilo. Povedala som si, že skúsim hlinu... a odvtedy sa jej akosi neviem zbaviť. Ale úprimne? Ani nechcem.

Začiatky boli... povedzme kreatívne. Najprv vznikali hlavne popolníky. Len bol malý problém – nefajčím a kto by už v dnešnej elektronickej dobe potreboval popolník. 😄 Potom prišli rôzne misky a nádobky na... vlastne dodnes presne neviem na čo. Ale každým ďalším kúskom som zisťovala, čo všetko sa dá z hliny vytvoriť.

Možno je to trochu bláznivý príbeh, ale presne taká je aj moja tvorba – vzniká spontánne, s úsmevom a často úplnou náhodou.
Je to miesto, kde každý výrobok prejde mojimi rukami niekoľkokrát a kde nevznikajú dva rovnaké kúsky. Verím totiž, že práve drobné nedokonalosti robia ručne vyrobené veci výnimočnými.

Dnes je práca s hlinou mojím najväčším relaxom. Niekedy robím to, čo som si naplánovala a niekedy si hlina povie, že má lepší nápad. Našťastie sa dá recyklovať. 😊

A ešte jedna vec... moje hrnčeky nie sú len hrnčeky. Každý dostane svoje meno a krátky príbeh. Nie preto, že by to potreboval, ale preto, že sa pri ich výrobe vždy vynorí nejaká bláznivá myšlienka. A keď už má hrnček meno aj povahu, je jasné, že si raz nájde presne toho človeka, ku ktorému patrí. Ak si niektorý z nich nájde miesto aj u vás doma, budem mať veľkú radosť. Dúfam, že vám bude robiť spoločnosť pri káve, čaji alebo len tak – pretože aj obyčajné chvíle si zaslúžia trochu keramiky s dušou.